Tam, kde nie sú malé deti, Mikuláš nechodí...

Autor: Zdeňka Javorská | 6.12.2009 o 14:07 | Karma článku: 17,06 | Prečítané:  2652x

To som nepovedala ja, ale môj manžel, keď sme ostali znova sami. Dcéra sa vydala, syn bol s kamarátmi na chate, ale aj tak som dala v noci potajme na parapetu pod oknom dva balíčky s ovocím a čokoládou. Prešlo desať rokov ... syn má po tridsiatke a my...nechce sa mi počítať. Manžel bol v obchode, kúpil chlieb, mandarínky a tri veľké čokolády. Usmieva sa, že či aj dnes urobím balíčky. Odložím chlieb, mandarínky a tie čokolády schovávam do skrinky, aby deti nevideli. U nás chodil Mikuláš len vtedy, keď všetci spali. Ako vtedy dávno, v starom dome, pod horami. 

Ten domček bol veľmi starý, rástli tam pokrútené stromy, ktoré pili vodu z horského potoka. Chudera moja mama! Prišla sem z mesta na rovine len preto, aby sa tatkovi splnil sen. Dom sa mal zbúrať a postaviť nový. Ani elektrina tam nebola, úlohy som si písala pri lampe a petroleji.

b

Začiatkom decembra začal padať prvý sneh a ja som mala len také topánky s remienkom, po členky. Večer pred Mikulášom som si ich vyčistila a dala pod okno. Ráno ma zobudil chlad, mama zabudla zavrieť to maličké okno. A moje staré topánky tam neboli.

Všetky tie sladučké dobroty mi dal Mikuláš, do novučičkých zelených kapcov. Žiadne iné topánky ma v živote tak nepotešili.

c

Hovorí sa, že dovtedy sme deťmi, pokým nám rodičia žijú. Chvalabohu, my ešte máme mamu.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.


Už ste čítali?