reklama

Načo stavať pomníky?

Nádherné a čierne...z lešteného mramoru?  Vietor a čas... daň si vyberú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Utíšim vietor a darujem si čas. Spomínam. Na jednu ženu, čo mala drobnú postavu a havranie vlasy.

Mama jej zomrela a otec doviedol svojim trom deťom macochu. Tá vydelila deťom chlieb a zamkla komoru.

Vydala sa za prvého, čo ju popýtal. Bol dobrý a mlčanlivý, s robotníckym platom. Mala sa čo obracať, v dome plnom detí, aby im nič nechýbalo a mali všetko, čo aj iní. 

Prežilo ich päť. 

Aj ona bola chorá, prechladla. Nemala čas to vyležať, ani zápal pľúc. Až keď ju rozboleli nohy, ostala v posteli.

Tuberkulóza napadla aj kosti...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celé tri roky strávila v nemocnici a na liečení. Invalidný vozík stál pri posteli, keď som ju prvý raz videla.

Na našu svadbu ju syn niesol do vlaku na rukách . Bola skorá jar.

V tatranských dolinách sa váľali kopy snehu a u nás na dolniakoch kvitli čerešne.

Všetko rozprávala susedom, keď sedeli na dvore so studňou, kde sa veľkým hákom naberala voda, ako zo starého filmu. 

Prešiel rok, prišli veselé jazdy s vnukom na kolenách, len niekedy túžobne hľadela na cestu, čo viedla hore do dediny. 

Pribudli tam domy, aj ich videla zo sanitky, keď chodila na kontroly.

Aj ľudí, čo nechápali a odvracali radšej hlavy, len čo pozdravili. Nakaziť sa nemohli. Bola zdravá, len nemohla chodiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Zaveziem vás."

"Radšej nie."

Hanbila sa sa, že je taká, na vozíku. .

"Už mám toho dosť. Tak chcete ísť?"

"A ty sa nehanbíš?"

"Ja? Nemám za čo."

"Radšej nie,..."nedočkavo hľadí na cestu.

Prvá zákruta... tak to by bolo. Ešte pár metrov...zabrzdila rukami.

"Poďme domov."

Mala som zlosť. Na jej strach, čo povedia, že nevesta ju vezie na vozíku.

K vnukovi pribudla vnučka, odišli sme do mesta.

Mali sme ojazdené auto, kde sa zmestil aj ten vozík.

V tú zimu sa nejak rozmohla chrípka, aj ona mala teploty. Syn jej doniesol lieky, s tým že sa ráno zastaví.

Prišiel, bolo ešte tma. Dal zovrieť vodu na kávu, lebo ešte spala. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spí.

Navždy.

V dedine na tom kopci stojí, 

pomník sivý, biele písmená. 

Ako iný?

Zdeňka Javorská

Zdeňka Javorská

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hovorili mi, že si mám zložiť tie ružové okuliare. Stále ich mám, len trochu vybledli. Zoznam autorových rubrík:  fotobríbehmedzi ľuďmimoje láskytaké malé príbehyobrázkyvidené a odpočuténielen o kvetochRozprávky starej matereSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu