Zdeňka Javorská
O mačkách
Keď vám prebehne cez cestu, čierna mačka, to neznamená, že máte smolu. Pokojne môžete ísť ďalej, do domu.
Hovorili mi, že si mám zložiť tie ružové okuliare. Stále ich mám, len trochu vybledli. Zoznam autorových rubrík: fotobríbeh, medzi ľuďmi, moje lásky, také malé príbehy, obrázky, videné a odpočuté, nielen o kvetoch, Rozprávky starej matere, Súkromné, Nezaradené
reklama
Zoznam článkov blogera
Zdeňka Javorská
Dušičková sobota
Ešte sa raz vyspím a bude sobota. Nie taká obyčajná, ale dušičková. A to, že som najstaršia, je konečne aj výhoda. Idem s tatkom na Moravu. Mám nové biele topánky a na každej čierny gombík. Cestujeme s kvetmi a sviečkami osobákom do Trenčianskej Teplej a potom dreveným, ešte asi hodinku. Ten vlak nie je drevený, len ja mu tak hovorím. Na vagóne má číslo 3, drevené lavice, veľké kachle, kde sa kúri uhlím. Je to len pár zastávok a jeden železný most, nad riekou Vlárou. Všetci sa mi smejú, že prestávam hovoriť slovensky, len tatkovi to nevadí.
Zdeňka Javorská
Nepozvaný hosť
Mám rada jeseň. Zo stromov padajú farebné listy a zrelé orechy. Ukladám ich do komory. Dni sa krátia, prichádza čas, večerných posedení s priateľmi. Len niekedy príde aj ten, ktorého nevolám. Niekedy...
Zdeňka Javorská
Vôňa ruží
Ruže boli prvé kvety, ktoré som pred dvoma rokmi zasadila ešte v zanedbanej záhrade, pri starom dome, kde sme sa nasťahovali. Pôda bola suchá a tvrdá, všade dookola burina. Prvá rozkvitla na manželove narodeniny, druhá o tri dni. Po roku bolo už menej buriny a viacej zeleniny. Aj mladé stromčeky sme zasadili. Keď prišla jar, celá záhrada bola zelená. Chcela som ešte vysadiť celý záhon ruží, aby mi ich vôňa pripomínala záhrady na ulici, ktorou som chodila do školy a parčík v našom meste, čo sa volal Ružový.
Zdeňka Javorská
Nevestin závoj
Jemný, priehľadný a biely. Taký zdobí nevestinu hlavu. Ten môj je strapatý a zelený. Od skorej jari čaká pri plote. Keď príde jeseň, aj on sa do bielej oblečie. Je to taký obyčajný krík, v obyčajnej záhrade. Určite má aj iné meno, ale mne povedali, že je to Nevestin závoj. Včera rozkvitli prvé, biele kvietky...jeseň klope na dvere.
reklama
Zdeňka Javorská
Na konci leta
Slnko ešte zohrieva opustené brehy, modrého jazera. Ešte si pamätá smiech detí...ešte sú na kamienkoch stopy...bosé nohy, mokré vlasy.
Zdeňka Javorská
Astry
Keď som bola malé dievča, tak prvého septembra, som išla do školy. V pekných šatách, v ruke kvety z našej záhrady. Aj teraz kvitnú...
Zdeňka Javorská
Bez koruny
Niekedy sa ma ľudia pýtali, či som si tu zvykla, v tomto kraji. A prečo nie? Je tu krásne, všade dookola hory, čistý vzduch...a ľudia, ako všade na Slovensku, len prízvuk majú iný. Je pravda, že niekedy mi vadí, tá vzdialenosť, keď chcem vidieť tatka, mamu a chýbajú mi aj bratia a sestry...Tak vtedy si zbalím kufre a spolu s deťmi sadnem na vlak smerom na západ. Sú však dni, skôr večery, keď sa to nedá, vtedy...
Zdeňka Javorská
Ježko
Sedeli sme pod orechom a popíjali mlčky kávu. Slnko, čo nás spaľovalo celý deň, kreslilo lenivé tiene na záhradnom grile. Treba ho ešte dokončiť, ale slaninka sa dá opekať, aj spadnuté zelené paradajky a jabĺčka tam položím, možno dozrejú, na slniečku. Je ešte stále horúci, tichý letný deň. Čosi zašuchoce... spozorniem...Pod ríbezľami sa niečo hýbe.
Zdeňka Javorská
Milá stará mama,
píšem Ti, lebo sa začínajú letné prázdniny a každý vraví, že sú najkrajšie u starej mamy. Určite sa čuduješ, že Ťa oslovujem stará mama, keď Ti všetci hovoríme babka, ale myslela som si, že sa to tak patrí, keď je to môj prvý list, ktorý ti píšem. Už dlho poznám písmenká, aj listov som už napísala veľa, len Tebe som nemohla. Aj keď viem ako sa to píše, milá stará mama.
reklama
Zdeňka Javorská
Malý ženský sen
Chlapi to nikdy nepochopia. Tú ženskú túžbu, po krásnych, bielych šatách. Môžu za to obrázky v rozprávkových knihách a romantické príbehy, v tichých kinách. Už od detstva, snívame si svoj malý, ženský sen. Byť chvíľu princezná...
Zdeňka Javorská
Modré diaľky, dupot koní...
Spomínam si na tie príbehy. V dobrodružných knihách, aj na tie, v trampských pesničkách. Ešte stále mi v ušiach znie, ako sa Michal Tučný pýta: Ako chcete žiť, bez koní?
Zdeňka Javorská
Kvety ako obrazy
Keď som ju prvý raz uvidela, bola tochu smutná, opustená...vždy som po takej som túžila.
Zdeňka Javorská
Chcete ten prášok?
Každý deň na mňa padajú z našej poštovej schránky. Veselé a farebné letáky. Už ich ani nečítam, balím do nich šupky, keď čistím zemiaky. Keď idem na nákup, tak sa nechám radšej prekvapiť. A to sa tým veľkým obchodom aj darí. Veď koho by to nepotešilo, keď vidí, aké majú zľavy!
reklama
Zdeňka Javorská
Cena za slobodu
Symbolom jari sú žlté kuriatka, biele zajace, zelená tráva a bahniatka. Tešila som sa na jarné fotenie v sviežej tráve pri dome, odkiaľ bude vykúkať aj jeho biela hlávka. Slnko svieti, aj tráva je zelená...len tie fotky nebudú.
Zdeňka Javorská
Adresát neznámy
Tento príbeh sa stal už dosť dávno. Rok si presne nepamätám, ale určite som už chodila do školy. Začal sa na dedinskej pošte. Keby bola v meste, tak na ten list napíšu, že je adresát neznámy, ale na dedine, kde má adresát otca, brata a sestru, aj keď majú inú adresu, list určite doručia.
Zdeňka Javorská
Moja najkrajšia kytica
Ležala som už skoro mesiac v nemocnici, v izbe s troma posteľami, vedľa ktorých stáli plechové stolíky a na nich vázy s kyticami. V jednej boli ruže, v druhej karafiáty, len tá moja bola prázdna.
Zdeňka Javorská
Chlieb náš každodenný
Rada varím a teším sa, keď ostatným chutí, ale nemám rada, keď sa mi po kuchyni niekto motá. A najhorší je hladný chlap.
Zdeňka Javorská
Pásli ovce Valaši
na podhorských lúkach v krásnom a chudobnom kraji. Určite tam bývali aj bohatí, ale môj tato sa narodil do chudoby jednej izbietky. Čo prežil v detstve, to som počúvala ako rozprávky. Možno si poviete, že bol zatrpknutý, ale opak je pravdou. Mal rád ľudí a keď rozprával, tak sa všetci smiali. Ale tento jeho príbeh, ten nie je veselý.
